Je vám slovo welfare cudzie? Nemalo by byť. Zistite, prečo je zahraničné slovo welfare v súčasnosti také dôležité na celom svete, a čo znamená pre najlepšieho priateľa človeka – psa.
Welfare je stav, kedy má zviera splnené všetky fyziologické a psychické potreby. Vtedy sa správa prirodzene a je, jednoducho, v pohode. Hovoríme však len o relatívnej pohode, lebo dosiahnuť absolútnu spokojnosť zvieraťa je takmer nemožné. Našou úlohou je snažiť sa zviera čo najviac priblížiť k optimálnej „pohode“.
Často sa podstatné meno welfare (stav fyzickej aj psychickej pohody zvieraťa) používa nesprávne ako prídavné meno, napr. welfare postroj pre psa. Avšak takýto postroj len smeruje k tomu, aby sme s ním nenarušili welfare zvieraťa, v tomto prípade teda psa. To, či takýto postroj nenaruší welfare stav u psa, posudzuje práve pes, a nie človek. Pokojne sa môže stať, že jeden pes bude pri nosení tohto postroja v pohode, ale u iného vyvolá stres.
V 60. rokoch sa zvyšovaním mechanizácie živočíšnej výroby v poľnohospodárstve začali zhoršovať životné podmienky hospodárskych zvierat. V dôsledku toho v roku 1964 vyšla kniha Animal machines, ktorá burcovala povedomie ľudí o tomto probléme tak, že prirovnávala hospodárske zvieratá k strojom.
Postupne si ľudia, okrem etickej stránky, uvedomili aj to, že ak hospodárske zvieratá nemajú zabezpečené dôstojné podmienky na život, odráža sa to na ich produkcii. Preto sa začali hľadať cesty, ako dosiahnuť spokojnosť na strane chovateľov, ale aj samotných zvierat.
Tak vzniklo 5 slobôd zvierat, ktoré spísal John Webster v stále aktuálnej knihe Životná pohoda zvierat. Táto kniha triezvo popisuje, ako realizovať chov hospodárskych zvierat. Z jej stále aktuálnych princípov dodnes vychádzajú zákony na ochranu všetkých zvierat na celom svete.
5 slobôd zvierat bolo síce primárne vytvorených pre hospodárske zvieratá, no v súčasnosti sa využívajú na všetky zvieratá. Definovať zásady welfare pre psy je však najťažšie, pretože existuje široká škála plemien psov s rôznou históriou, potrebami a využitím.
Napríklad Sibírsky Husky nepohrdne spánkom kompletne zahrabaný v snehu, ale u takého Naháča či Staforda by táto praktika stav welfare určite nenavodila.
Pes by mal mať prístup k čerstvej vode a ku kvalitnému krmivu v primeranej dávke. Ak dáme psovi to, čo chutí nám alebo ho zbytočne prekrmujeme, nezlepšíme jeho welfare. Pes má právo v pokoji sa nakŕmiť bez toho, aby sme od neho požadovali nejaký výkon. Preto tréning, pri ktorom hladný pes cvičí preto, aby sa najedol, narúša welfare psa.
Naplnenie tejto slobody je u každého psa individuálne. Aby sme psovi dopriali slobodu od nepohodlia, musíme poznať jeho reč tela. Potrebujeme vedieť, čo mu prekáža, čo mu je nepríjemné, kedy mu je zima či teplo, kedy je v strese, a podľa toho sa musíme zariadiť.
Nikdy nemôžeme welfare psa posudzovať podľa seba. Ak mu chceme dopriať nového psieho kamaráta, neznamená to, že on bude zdieľať naše nadšenie. Ak nám je dobre na posteli, nemusí tam byť dobre aj psovi. Keď je nám ľuďom v snehu zima, neznamená to, že aj psovi to prekáža. Nemusíme mu automaticky kúpiť predražený kožušinový oblečok s kapucňou :-).
Keď si zaobstaráme psa, preberáme zaňho plnú zodpovednosť. Okrem základných potrieb sme povinní mu zabezpečiť aj zdravotnú starostlivosť.
Nejde tu však len o zaplatenie účtov za vyšetrenia. Treba nájsť cestu, ako urobiť pre psa vyšetrenie a súvisiacu manipuláciu s telom čo najmenej stresujúcimi. Tu dokáže človek psovi zlepšiť welfare napríklad výcvikom ošetrenia so súhlasom. Jeho cieľom je naučiť psa, aby si sám nechal ostrihať pazúriky, alebo sa nechal vyšetriť vtedy, keď je na to on sám pripravený.
Okrem prirodzeného správania psov, ktoré je pre ľudí akceptovateľné (napr. očuchávanie), sa psy neraz správajú pre ľudí nežiadúco. Hrabú jamy v kvetinových záhonoch, štekajú, keď si situácia vyžaduje pokoj a podobne. Ľudia sa ich takéto správanie väčšinou snažia odučiť. Na dosiahnutie welfare pre obe strany však musíte nájsť kompromis.
Každé plemeno a aj každý jeden pes má svoje špecifiká prirodzeného správania, ktoré musí mať jeho majiteľ pod kontrolou. Neznamená to, že sa snaží toto správanie úplne zakázať, ale umožní mu ho ventilovať vtedy, keď je to vhodné, alebo mu za toto správanie nájde adekvátnu náhradu.
Náš tip: Pri výbere šteniatka si zistite čo najviac informácií o danom plemene. Nevyberajte si psa podľa vzhľadu, ale podľa toho, na aký účel ho chcete. Ak hľadáte rodinného psa do bytu, výberom tichšieho plemena predídete problémom so susedmi a ušetríte kopu času a peňazí za zdĺhavý tréning, ako udržať štekanie pod kontrolou.
Táto sloboda súvisí a dá sa ovplyvňovať správnou socializáciou a výcvikom psa.
Väčšina psov prejavuje nejakú formu úzkosti a úplne každý pes sa dostane počas života do stresu (aj napriek správnej socializácii). Našou úlohou je poznať reč tela psa tak, aby sme vedeli, že pes je v strese alebo prejavuje úzkosť. Vhodným postupom by sme ho mali vedieť dostať do normálu, a tak minimalizovať jeho stres a úzkosť.
Na posudzovenie welfare zvierat nazeráme z troch úrovní:
Veda nám hovorí to, čo zvieratá potrebujú. Teda keď si chcete zaobstarať zviera, malo by byť vašou primárnou úlohou naštudovať si všetky dostupné vedecké poznatky o danom druhu, a o tom, čo potrebuje pre spokojný život.
Toto je viac-menej subjektívna úroveň. Hovorí o tom, ako to chceme robiť, alebo aké je spoločenské povedomie o tom, ako by sme sa mali starať o zviera. Tieto hodnoty sa môžu značne líšiť v závislosti od kultúry či vierovyznania.
Napríklad v oblastiach, kde je spoločensky akceptovaný voľný pohyb psov v skupinách, môžu zvieratá ľahšie trpieť rôznymi zdravotnými problémami. Teda je tu zabezpečené welfare ich prirodzeného spôsobu života, no ich welfare zdravotného stavu je zlé.
Presným opakom sú časti sveta, kde nie je voľný pohyb psov spoločensky akceptovaný. Psy sú zavreté doma, v koterci, či v útulku. Takéto zvieratá majú síce zväčša dobrý telesný stav, no môžu zažívať zlé welfare, kvôli obmedzeniu pohybu a sociálneho kontaktu. Preto dlhodobým ponechávaním psa osamote zväčša nepodporíte jeho dobrý psychický stav.
Táto úroveň nám hovorí, ako sa máme starať o zvieratá – teda právne normy, ktoré prijal štát, v ktorom so zvieratami žijeme. V prípade Slovenskej republiky od 1. septembra 2018 už zviera nie je považované za vec, ale za živého, cítiaceho tvora. Minimum povinnej starostlivosti o zviera je obsiahnuté v §22 novely zákona č. 39/2007 Z. z. o veterinárnej starostlivosti.
Welfare je o pozorovaní. Primárne sa vždy treba riadiť tým, čo o danom živočíšnom druhu vieme, ale najmä pri psoch treba zohľadniť prejavy a potreby konkrétneho jedinca.
Welfare je o kompromisoch a zlatej strednej ceste. Pri hospodárskych zvieratách sa napríklad stále musí prihliadať aj na ekonomické hľadisko chovu. U psa – spoločníka musíme rešpektovať jeho prirodzené potreby, čo však neznamená, že mu všetko dovolíme a budeme sa k nemu chovať ako k bábätku.
Ak pes žije v našich obydliach, kde nemôžeme ísť ani my za hranicu svojho welfare, musí sa pes naučiť rešpektovať isté hranice tak, aby boli všetci zúčastnení spokojní.
V prípade, že sa chcete dozvedieť viac o welfare vodiacich psov, prečítajte náš článok Ako zabezpečiť welfare vodiacich psov.
Zdroje:
Pejskárium.cz #71 Welfare – Lucia Kotianová,
WSAVA zásady welfare zvierat pre veterinárnych lekárov spoločenských zvierat a veterinárne tímy
Zadajte váš email a s potešením vám budeme posielať novinky o nás – PsinaNEWS.
Domov
Podporte nás